K najväčším nádejam slovenského sánkovania na olympiáde patrí dvojica 24-ročných Popradčanov Ján Harniš a Branislav Regec. Tá bude naše farby obhajovať v súťaží dvojsedadlových saní. Pred začiatkom sezóny, v novembri 2009, prežili na najrýchlejšej dráhe sveta vážnu haváriu. Rozhovor pred štartom ZOH poskytol portálu Webnoviny.sk Ján Harniš.
Čo prežíva sánkár, ktorý sa po čase vracia na miesta, kde prežil ťažký pád? Ako sa to odrazí na jeho psychike a sebavedomí?
Určite si na mieste, kde sa to v novembri minulého roka stalo, budeme dávať väčší pozor. Po havárii sme dali sane dokopy a išli sme ďalej. Normálne sme trénovali a jazdili. Takže to nebolo až také zlé. My sme na pády zvyknutí. Berieme to ako bežnú vec, ktorá k nášmu športu patrí.
Dráha vo Whistleri je povestná svojou rýchlosťou. Hovoria o nej, že je najrýchlejšia na svete. Ako vnímate tento fakt?
Je to dobré.
V čom?
Človek to tak neberie, že v tejto dráhe sa dá jazdiť takou veľkou rýchlosťou. Pretekár ju musí brať ako každú inú dráhu. Jazdili sme na nej a už niečo tam máme aj natrénované. Aj keď v porovnaní s domácimi Kanaďanmi a inými špičkovými pretekármi je našich približne 40 hodín tréningu iba omrvinka. Kanaďania tam odjazdili už tisíce hodín. Aj preteky Svetového pohára vynechali pre dobrú prípravu na ZOH 2010. My sme tam boli iba na Svetovom pohári a na krátkom tréningovom pobyte. Takže si myslím, že olympijskú trať trochu poznáme. V tom by nemal byť problém.
V tejto sezóne ste sa prebojovali až do prvej desiatky v pretekoch Svetového pohára, čo je na pretekára z krajiny, v ktorej nemajú ani jednu sánkársku dráhu obdivuhodný výsledok. S akými ambíciami idete teraz na zimnú olympiádu, na ktorej obaja debutujete?
Samozrejme chceli by sme výborné výsledky z Calgary a Iglsu zopakovať. Na olympijskom tobogane chceme predviesť dve kvalitné jazdy a možno to bude stačiť na to, aby sme sa vošli do prvej desiatky.
V porovnaní s jednotlivcami máte tú nevýhodu, že nejdete štyri jazdy, ale iba dve. Čo bude rozhodujúce, aby ste vo výsledkovej listine figurovali na tých miestach, po akých túžite?
Základom úspechu bude urobiť dve dobré a vyrovnané jazdy. Toto bude najdôležitejšie. Ak sa nám to s Braňom podarí, verím, že miesto v prvej desiatke by nám nemalo uniknúť.
Hoci karamboly sa vám nevyhýbajú, tréneri stále najväčšie nádeje vkladajú do vás dvoch.
Ak nám tak veria, budeme musieť tie ich nádeje vo Whistleri aj naplniť. Dôvera trénerov je pre nás veľkým záväzkom.
S čím by ste boli najspokojnejší pri návrate z olympiády vo Vancouveri začiatkom marca?
Našim hlavným cieľom je dostať sa do elitnej desiatky, o ktorej stále hovoríme. Každý lepší stupienok od 10. miesta vyššie by bol bonusom navyše.
Prečo ste si vybrali práve sánkovanie? Čo vás na tomto športe priťahuje?
Iste to bude tá rýchlosť a adrenalín.
Ako sa preteká pretekárovi z krajiny, v ktorej nemajú žiadnu sánkarskú dráhu?
Je to ťažké, pretože pretekári z ostatných krajín majú pred sezónou najazdených veľmi veľa kilometrov. My vstupujeme do sezóny s menšími kilometrami. Človek je preto opatrný, kým oni jazdia úplne naplno.
Zhováral sa Štefan Žilka - Webnoviny.sk (SITA)